Rod Očkajovcov pochádza z Nitrianskej stolice z obce Očkov, podľa ktorej si zvolili priezvisko. Význam rodu stúpol v 15. storočí, od kedy sa v správe Nitrianskej stolice pravidelne objavujú šľachtici s týmto menom.

Základy výchovy dostali Očkajovci na dvore neskoršieho palatína a diplomata Juraja Turza, kde sa mladí šľachtici učili zvládnuť umenie slova aj meča. Z Očkajovcov sa stali majstri jazdci, ktorý boli povestný svojou odvahou, ktorá dokázala meniť priebeh vyrovnaných bitiek. Tieto schopnosti predviedli najmä v bojoch s Turkami.

Najznámejší z rodu

Michal Laczk de Ocsko, prvý známy príslušník šľachtického rodu

Gašpar Očkaj, vychovaný na dvore Turzovcov, vyslanec Nitrianskej stolice v Uhorskom sneme, kapitán Bratislavského hradu

Michal Očkaj, spoločne s manželkou Teréziou Révaiovou boli krstnými rodičmi Mórica Beňovského

Ladislav Očkaj, kurucký generál, študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, slúžil v Pálfiho jazdeckom pluku, zúčastnil sa ťaženia Eugena Savojského, za zradu Františka II. Rákociho ho sťali v Nových Zámkoch vlastní kuruci.

Jozef Očkaj, študoval na vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste, generál. Vyznamenal sa v sedemročnej vojne s Turkami.

Anton Očkaj, študoval na univerzitách v Košiciach a Pešti, získal doktorát teológie, kanonik v Oradei, titulárny báčsky biskup, košický biskup

František Očkaj, pre očnú vadu musel opustiť vojenskú službu. Žil v Očkove a neskôr v Šoporni. Stal sa z neho prírodovedec a numizmatik. Františkom línia Očkaiovcov vymrela (1851).

Informácie z publikácie „Šľachtické rody“ od autora Drahoslava Machalu